Každý rok gazdiné z Chochołowa dôkladne drhnú vonkajšie steny svojich domov. Takto ošetrované drevo si zachováva svetlú farbu, ale chalupy priťahujú zrak nielen krásnou farbou. Väčšina z nich bola postavená v starom podhalanskom štýle na prelome 18. a 19. stor. Aj napriek mnohým súčasným budovám si dedinka zachovala predošlé kúzlo a je považovaná za živý skanzen podhalanskej architektúry.

Čo si človek pamätá, bolo tradičným stavebným materiálom drevo, o ktoré tu nikdy nebola núdza. V zašlých dobách v okolí šumel karpatský prales a šľachta sa vydávala na lov, pričom kričala „cho… cho… łów!”– odtiaľ sa snáď vzal názov dedinky. Chochołów, prvá oficiálna zmienka o nej pochádza z 16. stor., je ulicovka – dedinka s jednou cestou a zovretou zástavbou po oboch jej stranách. Väčšina domov sú prízemné budovy s podkrovím. Stoja bokom do ulice a ich čelá mieria na juh – „k slniečku“, ako vravia horali. Pri prechádzke obcou stojí za to vyhľadať „chalupu z jednej jedle“ z 19. storočia, ktorej predná stena bola postavená z jedného obrovského kmeňa jedle.

V inej historickej budove sídli Múzeum chochołowského povstania. Historická expozícia pripomína ozbrojenú vzburu horalov z Chochołowa a okolitých osád proti Rakúšanom v roku 1846. Interiéry tiež predstavujú všedný život horalskej rodiny v 19. stor.

Tradičná regionálna chalupa mala symetrické usporiadanie. Na ľavej strane siene sa nachádzala dymná izba, používaná zároveň ako kuchyňa, špajza a spálňa pre celú rodinu – tu sa nachádzala pec, čo vyvolávalo zasmolenie stien. Vpravo bola izba bez ohniska, ktorej sa vravievalo svetlica – miestnosť používaná výhradne na sviatky. Skladovalo sa tam mimo iné sviatočné oblečenie a hodnotnejšie predmety. Dnes sa s takým rozdelením domu nestretneme. Prispôsobilo sa súčasným zvykom a technike.